Mať radosť z každého dňa...

Autor: Martin Sláma | 15.1.2015 o 12:22 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  107x

Žijeme vo svete šialencov? Alebo sme sa zbláznili my a zvyšok sveta je v poriadku?

Rozmýšlal som, ako napísať článok tak, aby nebudil pohoršenie, pretože niektoré veci sa slušne píšu ťažko. Pokúsim sa o to ale aj tak... Bez expresív...

My ľudia sme zvláštny druh živočícha - na jednej strane je honba za bohatstvom bez ohľadu na následky, na strane druhej smútok pre nedostatok času, lásky, zdravia,... Doplniť sa dá mnoho.

Potom ešte triedenie číslo dva: Ovečky a Vlci.

Ovečiek je stále dostatok a vlci pribúdajú extrémnou rýchlosťou - lebo ovečkám to nevadí. A tak sa stáva denne to, že ovečky sú nešťastné a na všetko nadávajú. Lenže iba bečia samé pre seba a keď majú zabečať na vlka, sú ticho. Tento model správania som mal možnosť zažiť mnohokrát v rôznych podobách a keď som sa rozhodol že budem statočná ovečka a zabečím na vlka, vlk samozrejme zavrčal a ja som bol zo stáda vyhnaný - samotnými ovečkami, lebo som si dovoli zabečať, pretože vlk to tak chcel...

Povedomá rozprávka? Tak poďme ďalej...

Ako mnohým ľuďom, aj mne prišlo veľmi nespravodlivé, že život je taký krutý a že keď nebudem trpieť a držať hubu, tak budem možno nezamestnaný bezdomovec.

Faktom však je, že ak chceme zmeniť naše okolie, zmeniť musíme predovšetkým seba a to, ako vnímame svet. Je nezmysel nadávať na stav v ktorom sa náš život nachádza a zároveň s tým nič nerobiť a čakať že sa to najeko samo vyrieši. Tomu sa hovorí pasivita a tá nikdy k ničomu neviedla. Je to akoby ste stáli pred schodami do Vášho domu a čakali až budete pred dverami, bez toho, aby ste po schodoch vyšli.

Zmena nie je jednoduchá a nie každý je odhodlaný niečo meniť - často zo strachu zo samotnej zmeny. Na to, aby sme niekam došli, je však potrebné vykročiť. Spraviť najskôr krok, potom ďalší a ďalší. Sme obdarení schopnosťou dokázať to - byť zmenou. Len tento náš potenciál potláčame, pretože vyčnievať z davu je nesprávne - teda to nás učili od narodenia...

Svet šialencov je okolo nás - ale aj v nás samých. No šialenci nie sú ľudia, ktorí sú iní, ale naopak ľudia ktorí sú rovnakí. Prečo?

Predstavte si dvoch maliarov - obaja malujú obraz krajinky, obaja rovnakou technikou, rovnakými farbami, pohyb za pohybom je u nich identický - oba obrazy budú rovnaké s minimálnymi odchýlkami. Tak isto je to aj v živote - ak človek opakuje to čo robilli ostatní, ťažko môže dosiahnuť iný výsledok, iný život...

Denne v médiách ľudia navzájom na seba útočia, vyťahujú špinu - lebo to masy zaujíma. Prečo?

Možno pre to, lebo potom nemajú potrebu premýšlať nad vlastným životom? Alebo pre to, aby boli schopní ľudia ukolísať sa v kolíske závisti a škodoradosti v zmysle - mne zhorel stoh, susedovi nech zhorí pole?

Dobrovoľne sa sami utápame v agónii vďaka závisti, porovnávame sa s inými a bedákame ako sa oni majú lepšie a hnusáci mali protekciu atď. Sami si vytvárame negatívne prostredie v ktorom žijeme.

Prečo? (posledné prečo, sľubujem)

Pre to, aby sme na konci života mohli povedať sami sebe, čo všetko sme nedokízali, nestihli, aký bol život krátky a ťažký?

Priatelia, tvrdá realita je, že život je taký, aký si ho my sami dobrovoľne zvolíme.

Sú ľudia, ktorí keď vidia ráno vychádzať slnko, povedia si - blbé slnko, zas mi bude do očí svietiť. Zas bude horko a bude sa zle robiť...

Potom sú takí, ktorí zase aj keď padajú z neba tanky a vonku je apokalypsa, sú vysmiaty ako slniečka.

Neviem - obávam sa, že ani jeden z extrémov nie je dobrý pre naše zdravie. Jednoducho ráno vstať a nájsť si na momente v ktorom práve sme, niečo dobré - hoci to zo začiatku býva ťažké. Zhlboka sa nadýchnuť a uvedomiť si vlastnú jedinečnosť a vlastnú hodnotu. To mi pripadá ako pomôcka k tomu, aby sme boli schopní vykročiť v ústrety novým myšlienkam, ktoré nám môžu zmeniť život.

Zvyšok sveta je v poriadku, len my sa potrebujeme zblázniť, aby bol v poriadku ten náš vlastný svet - vnútorný i vonkajší.

Prajem Vám priatelia krásny deň a verím, že mnohí z Vás už sa tešia na víkend aby si mohli oddýchnuť.

Čoskoro pokračovanie zamyslenia... Na budúce pôjdeme viac do hĺbky duše - už sa teším...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Toto už je vojna civilizácií

Prvé Trumpove dni v úrade favorizujú skeptické predpovede.


Už ste čítali?